CHOROBY TRÁVNIKA

V oblasti starostlivosti o zelené porasty, konkrétne v kontexte trávnikov, sa vyskytujú viaceré patologické javy, ktoré môžu výrazne ovplyvniť ich estetiku a životaschopnosť. Medzi prevládajúce choroby trávnika na Slovensku patrí pleseň snežná, červená nitkovitosť, čarodejná kruhovitosť, múčnatka trávová, listové škvrnitosti, hrdza trávna, antraknóza a škvrnitosť trávnika.

Výskyt týchto chorôb, najmä na intenzívne udržiavaných trávnikoch, ako sú golfové ihriská, môže predstavovať vážnu hrozbu pre zachovanie ich optimálnej kondície. Tento článok predstavuje najčastejšie choroby trávnika a ich analýzu. Taktiež poskytuje informácie pre efektívne stratégie pri prevencii a liečbe s cieľom udržať zelené plochy v optimálnom zdravotnom stave.

NAJČASTEJŠIE CHOROBY TRÁVNIKA

SNEŽNÁ SVETLORUŽOVÁ PLESEŇ

Snežná svetloružová pleseň tráv, predtým známa aj ako snežná pleseň (Monographella nivalis), patrí spolu s plesňou sivou (Typhula incarnata) medzi najrozšírenejšie choroby trávnika na Slovensku. Vyskytuje sa na trávniku v zime a najmä na jar, pričom nie je podmienená prítomnosťou snehu alebo mrazu.

Táto pleseň sa vyznačuje výskytom kruhovitých alebo oválnych ohnísk rôznych veľkostí. Sivou a neskôr slamovou farbou, ktorá je vytvorená odumretou nadzemnou hmotou trávy. V ohniskách sa často objavuje biele alebo zelenkavé mycélium, ktoré neskôr zmizne.

Medzi veľmi náchylné druhy tráv patria predovšetkým lipnica ročná, druhy rodu psinčekov a niektoré odrody mätonohu trváceho.

Výskyt tejto choroby trávnika podporuje dlhodobá vlhkosť na trávniku (rosa, hmla). To je charakteristické pre zatienené oblasti, prítomnosť snehu na nezamrznutej pôde. Taktiež neodstránený organický materiál (lístie, pokosené zvyšky trávy, plsť). Ďalej vysoké množstvo dusíka dodané v jeseni a nedostatok draslíka, vysoká hodnota pH.

Príliš intenzívne kosenie trávnika pred zimou alebo naopak extenzívne kosený trávnik. Nadmerná zaťaženosť trávnika v zime. Napríklad prejazdy vozidiel a pohyb osôb. Najmä ak na trávniku leží sneh, zvyšuje riziko výskytu tejto choroby trávnika.. K náchylným patria aj umelo vyhrievané trávniky.

Medzi preventívne nechemické opatrenia patrí okrem voľby lokalít použitie vhodnej trávnej zmesi z odolných odrôd. Obmedzenie hnojenia dusíkom, najmä vo forme rýchlo rozpustných hnojív. Absencia vápnenia na jeseň. Vhodná výška kosenia a dôsledné odstraňovanie pokosenej trávy a plsti.

V prípade výskytu plesňovitosti na jar je potrebné za sucha trávnik vyhrabať (odstrániť odumreté časti rastlín s mycéliom). Prihnojiť minerálnym hnojivom s vyšším obsahom dusíka pre rýchlejšiu regeneráciu rastlín. Dosiatie pôvodnou trávnou zmesou je nutné len v prípade, že napadnuté miesta zostanú holé.

Chemickú ochranu odporúčame niekoľko dní po poslednom kosení trávnika na jeseň. Ochranu vykonávame overeným prípravkom ako napríklad ASKON, AMISTAR (azoxystrobin). Dávku zvolíme 0,8-1 l/ha na 400-600l vody. Tieto prípravky pôsobia na choroby trávnika (plesne) predovšetkým preventívne. Ich jarná aplikácia na napadnutý trávnik je takmer neúčinná.

Nedávno boli registrované fungicídy ROVRAL AQUAFLO (iprodione) a ADEXAR PLUS (pyraclostrobin + epoxiconazole). Nimi je možné tiež preventívne ošetriť trávnik na jeseň, prípadne po zídení snehu na jar v dávke 1,5 l/ha.

PLESEŇ SIVÁ

Pleseň sivá (Typhula incarnata), predtým známa ako palušková hniloba. Vyznačuje sa tvorbou rôzne veľkých ohnísk na trávniku v predjarnom a skorom jarom období. Na prvý pohľad sa vonkajšie príznaky podobajú snežnej svetloružovej plesni. Vzniká skôr pri veľkej snehovej pokrývke. Naopak snežná svetloružová pleseň vzniká paradoxne pri menšej snehovej pokrývke.

Ohniská tvorené odumretou nadzemnou trávnou hmotou majú však uľahnutý charakter s tzv. papierovou štruktúrou väčšinou hnedej farby. V počiatočnom štádiu tejto choroby trávnika sa na povrchu ohnísk objavuje biele mycélium. Pri analýze postihnutých častí porastu možno identifikovať malé skleróciá (veľkosti a farby zŕn piesku). Tie potvrdzujú prítomnosť tohto typu plesne.

Výskyt tejto choroby trávnika podporuje dlhodobá snehová pokrývka, vysoká vzdušná vlhkosť, nesprávne zloženie trávnatého porastu a iné faktory. K preventívnym opatreniam patrí vyvážené hnojenie na jeseň a výber vhodného druhového zloženia trávneho porastu, rovnako ako pri predchádzajúcej plesni.

Postihnutý trávnik je potrebné na jar (za sucha) dôkladne vyčistiť vertikutačnými hrabľami. Odstrániť postihnuté časti a prihnojiť. Na lokalitách s pravidelným výskytom tejto choroby trávnika ich možno preventívne chrániť ošetrením chemickými prípravkami. Napr. ASKON, AMISTAR, ROVRAL AQUAFLO alebo ADEXAR PLUS v rovnakých dávkach ako pri svetloružovej plesni.

FUZÁRIOVÁ SPÁLA

Najmä počas leta sa na trávnikoch vystavených intenzívnemu slnečnému žiareniu môžu objaviť vyschnuté ohniská oválneho alebo kruhového tvaru, ktoré sa postupne spájajú. Ide o fuzáriovú spálu trávnika (predtým označovanú ako letná fuzarióza)

Pôvodcami tejto choroby trávnika sú rôzne druhy húb rodu Fusarium. Postihnutá nadzemná časť trávnika odumiera a postupne získava slamovú farbu. V počiatočnej fáze sa pri zvýšenej vzdušnej vlhkosti môže v ohniskách objavovať ružové sfarbené mycélium pôvodcu.

Výskyt ochorenia podporuje stres vyvolaný suchom, nízkym alebo naopak veľmi vysokým pH pôdy. Fuzáriová spála postihuje všetky trávne komponenty trávnika. Na jej obmedzenie je potrebné rozumne a pravidelne zavlažovať, zabezpečiť prevzdušňovanie pôdy a obmedziť vysoké dávky dusíka v minerálnom hnojení.

ČERVENÁ NITKOVITOSŤ

Veľmi častou chorobou trávnika s vrcholom výskytu v jari a jeseni je červená nitkovitosť tráv (Laetisaria fuciformis).

Patogén spôsobuje tvorbu sprvu malých (5–10 cm v priemere) ohnísk svetlej, neskôr slamovej farby, ktoré sa môžu spájať do väčších celkov. Veľmi typické je do ružova sfarbené vatovité mycélium, ktoré sa na ohniskách vyskytuje najmä v počiatočnom štádiu.

Výskyt tohto ochorenia je častý hlavne na starších a menej hnojených trávnikoch s prevahou kostravy červenej. Tá patrí k najnáchylnejším druhom. K výskytu prispieva aj dlhotrvajúca vysoká vzdušná vlhkosť. Ochorenie sa prenáša mechanicky (pohyb hráčov po ihrisku, mechanizácia atď.).

Pre chemickú ochranu sú vhodné fungicídy s účinnými látkami propiconazole a chlorothalonil. K nechemickým ochranným opatreniam je potrebné zaradiť predovšetkým pravidelné a dostatočné dodávanie živín do porastu. Výber vhodného zloženia trávnej zmesi, odstraňovanie plsti a optimalizáciu zavlažovania (obmedzenie večerného zavlažovania).

ČARODEJNÁ KRUHOVITOSŤ

Čarodejná kruhovitosť trávnika charakterizuje ochorenie vyvolané viac ako šesťdesiatimi druhmi vyšších húb. Medzi najčastejšími pôvodcami nájdeme tanečnicu poľnú – špičku obecnú (Marasmius oreades).

Na trávnatých plochách, väčšinou starších, sa vytvárajú kruhy alebo ich časti. Sú tvorené plodnicami húb, odumretou zónou trávnika alebo iba tmavozeleným pruhom. Ako príčinu tohto javu spôsobuje nedostatok živín v pôde, hrubá vrstva plsti, zhutnenie pôdy a časté ošetrovanie trávnika fungicídmi.

Ochrana pred čarodejnou kruhovitosťou je náročná, obzvlášť pri rozsiahlejšom výskyte. V jednotlivých prípadoch je potrebné odstrániť pôdu na mieste výskytu aspoň do hĺbky 30 cm, doplniť čerstvou zeminou a zasiať novú trávnu zmes. Podporným opatrením je prevzdušnenie postihnutej časti trávnika a dôkladné zavlažovanie miesta s podhubím a plodnicami húb.

Pre chemickú ochranu nie je u nás registrovaný žiadny fungicíd. Obzvlášť po daždi, ktorý nasledoval po dlhom období sucha, sa v trávniku často objavujú vyššie huby ktoré rastú jednotlivo. Ich výskyt signalizuje veľké množstvo organickej hmoty a hrubú vrstvu plsti v pôde. Niekedy aj prítomnosť koreňov zo stromov alebo kríkov odstránených pred založením trávnika.

MÚČNATKA TRÁVOVÁ

Múčnatka trávová (Blumeria graminis) sa spolu s hrdzou a škvrnitosťou radí medzi ochorenia listov, prípadne stoniek. Táto skupina chorôb kazí estetický dojem trávnika.

Múčnatka vytvára na hornej strane listov trávy biely múčnatý povlak, ktorý často sprevádzajú nekrózy. Listy sú v dôsledku silného napadnutia náchylné k hnednutiu a vysychaniu.

Výskyt tejto choroby trávnika pozorujeme počas celej vegetačnej sezóny, vrátane zimných mesiacov za priaznivých podmienok. Múčnatka trávová napáda predovšetkým trávniky umiestnené v zatienených oblastiach s ťažkými a nedostatočne vzdušnými pôdami. Jej šírenie podporuje vysoká vzdušná vlhkosť. Múčnatka sa vyskytuje na všetkých druhoch tráv. No najviac ohrozené sú odrody lipnice lúčnej, druhy kostravy červenej a druhy z rodu psinčekov.

K nechemickým ochranným opatreniam patrí predovšetkým odstránenie príčin, ako sú zatienenie, nadmerné hnojenie dusíkom, vynechanie večernej zálievky a výber vhodných druhov a odrôd tráv. Na boj proti múčnatke trávovej je u nás povolený fungicíd THIOVIT JET.

LISTOVÁ ŠKVRNITOSŤ

Listové škvrnitosti na trávach majú pôvod v mikroskopických plesniach, predovšetkým v rodoch Cladosporium, Drechslera a Pyrenophora. Na čepeliach a pošvách listov sa objavujú tmavé malé škvrny, ktoré sa často spájajú do väčších celkov.

Silné napadnutie vedie k vysychaniu a odumieraniu listov. Intenzívne napadnutie môže oslabiť rastliny a zriediť trávnik. Choroba môže pretrvávať celý rok, najvýraznejšie však na jeseň. Medzi veľmi náchylné druhy patria mätonoh trváci, kostrava červená, lipnica lúčna a druhy z rodu psinčekov.

Jednostranné hnojenie spojené s nedostatkom draslíka, nedostatok svetla a vysoká vzdušná vlhkosť podporujú napadnutie. Časté rosy, ktorých vodný film je dôležitý pre rozvoj infekcie, môžu byť príčinou. Nechemická ochrana zahŕňa odstránenie všetkých rizikových faktorov podporujúcich rozvoj choroby.

Intenzitu výskytu škvrnitostí listov je možné znížiť ošetrením trávnika prípravkami obsahujúcimi účinné látky, ako sú fenarimol, mancozeb, iprodione, myclobutanil, propiconazole, triadimefon, azoxystrobin. Najlepšie je aplikovať tieto prípravky preventívne alebo pri prvých príznakoch.

HRDZA TRÁVOVÁ

Hrdze na trávach sú vytvorené druhmi rodov Puccinia a Uromyces. Na trávnikoch sa najčastejšie vyskytujú druhy Puccinia coronata, ktoré vyvolávajú hrdzu korunkovú na tráve (náchylné sú predovšetkým mätonoh trváci a kostrava červená) a Puccinia graminis subsp. graminicola (náchylný je hlavne mätonoh trváci) – pôvodca čiernej hrdzavitosti tráv. Na lipniciach sa vyskytujú dva druhy hrdzavitosti – hrdza lipnicová (Puccinia poarum) a žltá valčeková hrdzavitosť lipnice (Puccinia poae-nemoralis).

Všetkým hrdziam je spoločná tvorba žltých, oranžových alebo červenohnedých práškovitých škvŕn na vrchnej strane listových čepelí a stoniek (tzv. letné spóry alebo urediospory), ktoré sú často sprevádzané chlorózami a nekrózami. Neskôr sa objavujú tmavé škvrny (tzv. zimné spóry – teliospory) a listy, prípadne stonky vysychajú.

Výskyt hrdzí je charakteristický pre trávniky v stresových podmienkach spôsobených nedostatočnou minerálnou výživou, nedostatkom vody a svetla. Aj trávnik hnojený vysokými dávkami dusíka je citlivý voči tomuto ochoreniu. Napadnutie sa zrýchľuje skorým nástupom vyšších teplôt vzduchu a vysokou vzdušnou vlhkosťou, čo stimuluje klíčenie spór pôvodcu. Častejšie sú napádané aj menej kosené trávniky.

Medzi základné nechemické ochranné opatrenia patrí používanie odrôd s vyššou odolnosťou voči hrdziam a odstránenie stresu, ktorý vytvára podmienky pre rozvoj tohto ochorenia. Dôležitá je vyvážená minerálna výživa a časté kosenie. Proti výskytu hrdzí je v súčasnosti registrovaný prípravok BUMPER 25 EC. Trávnik s pravdepodobným výskytom hrdze treba ošetriť ešte pred ich výskytom.

ANTRAKNÓZA

Antraknóza patrí medzi choroby trávnika, vyvolané hubou Colletotrichum graminicola, spadá medzi koreňové ochorenia.

Na začiatku spôsobuje výrazné zrednutie trávnika, ktoré sa následne prejavuje v ohniskách oválneho alebo kruhového tvaru rôznych veľkostí. Odumretý trávny porast (rastliny sa ľahko vytiahnu z pôdy) má hnedožltú farbu. Stred ohniska často ostáva prázdny a je často osídlený nežiaducimi trávami alebo dvojklíčnolistovými burinami.

Antraknóza trávy sa vyskytuje ihneď po upokojení stresových podmienok – dlhodobé suché obdobia, vysoké teploty vzduchu a následné vyššie zrážky. Táto choroba postihuje všetky druhy tráv využívané v trávnikoch.

Medzi nechemické ochranné opatrenia patria podpora vitality trávneho porastu, rovnomerné zásobovanie živinami, pravidelné a dostatočne vysoké kosenie, odstraňovanie plsti, drenáž a optimalizácia závlahy. Dôležité je aj zabrániť zahusťovaniu trávnika. V prípade silného napadnutia treba použiť fungicíd s účinnou látkou mancozeb, propiconazole, azoxystrobin, triadimefon, fenarimol, trifloxystrobin, myclobutanil.

SUCHÁ OHNISKOVITOSŤ

Na intenzívne udržiavaných trávnikoch, predovšetkým na tých, ktoré boli vytvorené skôr (napríklad golfových ihriskách), sa môžu objaviť najskôr malé, neskôr rozsiahle ohniská s takmer žiadnym trávnym porastom.

Toto ochorenie sa označuje ako suchá ohniskovitosť trávnika. Pôvodcom s veľkou pravdepodobnosťou sú nepriaznivé pôdne podmienky a doteraz neidentifikované druhy mikroskopických pôdnych húb, ktoré preferujú suché podmienky.

Na trávniku dochádza k tvorbe hydrofóbnej hmoty, ktorá odpudzuje vodu. Typická pre tieto oblasti je absencia rosy a redukcia koreňového systému. Hlavnou príčinou je považovaná zhutnenie povrchu pôdy, vysoké množstvo plsti, prítomnosť koreňov stromov, ktoré zasahujú do hornej vrstvy trávnika a ďalšie faktory.

Vysoký podiel piesku v hornej vrstve a čarodejná kruhovitosť sú ďalšou príčinou tohto ochorenia. Napadnutú časť trávnika treba najprv dôkladne zavlažiť, prípadne pridať zmáčadlo. Zhutnenú pôdnu vrstvu je potrebné odstrániť. Často je potrebné vykonať čiastočnú renováciu trávneho drnu.

Okrem týchto ochorení sa na našich trávnikoch môžu objaviť aj ďalšie choroby vyvolané predovšetkým hubovými patogénmi, ako napríklad Pythium, Rhizoctonia, Ustilago a ďalšie.

Na väčší výskyt chorôb, ktoré sú doteraz považované za okrajové alebo dokonca neznáme, majú vplyv rôzne faktory, pričom náhle klimatické a poveternostné zmeny majú najväčší vplyv. Všetky tieto ochorenia majú biotický pôvod a sú prenosné.

V zahraničnej odbornej literatúre sa uvádza mnoho účinných prípravkov proti týmto a ďalším chorobám trávnika, ktoré však u nás nie sú povolené. Neuvážené experimentovanie s prípravkami, najmä s fungicídmi, môže viesť k vytvoreniu rezistencie niektorých patogénov voči nim.