VODNÝ REŽIM

Vodný režim ako jedna zo základných vecí pre starostlivosť o trávnik. Pri pestovaní a starostlivosti o trávniky je kľúčové pochopiť ich vysoké nároky na vodu a mechanizmy prispôsobenia sa nedostatku. Na rozdiel od niektorých iných rastlín vyžadujú trávy neustále zavlažovanie, často až do hĺbky 100–200 mm v pôde. Aj keď majú niektoré druhy tráv lepšiu schopnosť prispôsobiť sa suchším podmienkam, väčšina má vysoké nároky na vlhkosť. V tomto článku preskúmame, ako klimatické podmienky a zloženie pôdneho profilu ovplyvňujú vodný režim trávnikov a poskytneme užitočné tipy, ako riadiť zavlažovanie pre ich zdravý rast a prosperitu.

Trávy majú vysoké nároky na vodu. Na rozdiel od druhov s hlbšími koreňmi napríklad púpavy lekárskej, šalvie obyčajnej a iných dvojklíčnolistových druhov, vyžadujú trávy neustále zavlažovanie. A to najmä v hornej vrstve pôdy v hĺbke 100–200 mm. Iba niektoré menej vzrastené druhy tráv, hlavne tie husto trsnaté sú lepšie prispôsobené suchším podmienkam. Vďačia tomu štruktúre listov (úzke ihličkovité) a väčšej dĺžke alebo saciemu tlaku koreňov (schopnosti prijímať vodu z suchšieho substrátu).

Väčšinou však majú aj ďalšie mechanizmy ako odolávať nedostatku vody. Ich listy vyschnú a v období priaznivých zrážok sa rýchlo regenerujú atď. Tento mechanizmus dobre slúži na prežitie rastlín a zachovanie druhu ale z estetického hľadiska je pri intenzívnych trávnikoch nežiadúci.

Vodný režim stanovišťa je ovplyvnený klimatickými podmienkami (množstvo a rozloženie zrážok počas vegetácie), priepustnosťou a vodozadržnosťou jednotlivých vrstiev pôdneho profilu. Množstvo zrážkovej vody potrebnej pre úspešný rast trávnych porastov je v našich podmienkach asi 700 mm ročne. Zrážková voda, podobne ako závlahová je však rastlinami využitá len čiastočne. A to len ak vsiakne do koreňovej vrstvy a tam zostane zadržaná.

Časť vody sa obvykle odparí z povrchu rastlín alebo pôdy. Zvyšok odtečie po povrchu do nižších oblastí. Alebo prenikne cez priepustný pôdny profil príliš rýchlo do hĺbky kde je pre rastliny nedostupná.

Uvedené ročné množstvo zrážok je k dispozícii len v horských oblastiach, zatiaľ čo trávne porasty v nižších polohách prakticky všade trpia nedostatkom vody. Aj tam, kde je množstvo zrážok vysoké nie je zásobovanie vodou trávnych porastov vždy dostatočné. Problematikou býva nerovnomerné rozloženie zrážok počas vegetácie, najmä letného sucha. Takýto vodný režim je nevhodný.

Aj pri vyšších zrážkach môže v letnom období voda chýbať. Zapríčiňujú to rastúce teploty pri ktorých sa zvyšuje výpar a transpirácia rastlín. Tento proces sa celkovo nazýva evapotranspirácia. V našich podmienkach sa v lete takto denne stráca 3–5 mm vody.

ZRÁŽKY

Hlavným zdrojom vody počas vegetácie sú zrážky. Ide o mäkkú vodu s vhodnou teplotou a rovnomernou aplikáciou. Okrem zrážok a závlahy sú dôležité aj ďalšie zdroje vody. Tými sú rôzne pramene, hladina podzemnej vody, voda stekajúca po povrchu alebo pod povrchom pôdy po nepriepustných vrstvách z vyšších oblastí atď.

Všetko toto má vplyv na prirodzené zásobovanie trávnika vodou. Množstvo vody v pôde môže byť v rôznych obdobiach vegetácie nedostatočné, primerané alebo nadbytočné. Pri existencii prameňových výverov môže byť nerovnomerne rozdelené aj plošne. Ak chceme zhodnotiť vodný režim stanovišťa a vybrať správne a účinné opatrenia je nevyhnutný hydro-pedologický prieskum.

Ten nám odhalí aj príčiny prípadného zamokrenia a poslúži ako podklad pre melioračné opatrenie. Predovšetkým pri zakladaní veľkých trávnatých plôch sa neoplatí šetriť na prieskume. Ale aj v rodinnej záhrade nevyriešené problémy a zlý vodný režim stanovišťa môžu spôsobiť pri budúcom pestovaní a využívaní trávnika trvalé ťažkosti.

Ďalším zdrojom vody je rosa ktorá je využitá pokiaľ steká z listov do pôdy. Inak môže byť príčinou väčšieho rozvoja najmä hubových ochorení tráv. Preto sa pri intenzívne pestovaných trávnikoch stiera čím sa zároveň umožní jej vsiaknutie namiesto toho, aby sa odparila do vzduchu. Časť zrážkovej vody spadne v mimovegetačnom období vo forme snehu.

SNEH

Snehový pokrývka je významnou zásobou vody pre jarné obdobie. Počas zimy funguje ako tepelná izolačná vrstva ktorá výrazne znižujúca riziko mrazu porastu. Avšak problém nastáva ak sneh napadne na ešte nezamrznutú pôdu. V tomto prípade mikroklíma pod snehom svojou teplotou a vlhkosťou vytvára mimoriadne vhodné podmienky pre rozvoj hubových ochorení najmä plesne snežnej.

Podobne je to aj tam kde je sneh zatlačený alebo pošliapaný alebo kde sa sneh čiastočne roztopil a znovu zamrzol. Takto je vytvorí nepriepustnú vrstvu ktorá sa najmä vo vyšších polohách udrží až do neskorej jari.

VZDUŠNÁ VLHKOSŤ

V letnom období je vzdušná vlhkosť dôležitým faktorom pre úspešný rast a najmä atraktívny vzhľad trávnikov. Preto v pobrežných oblastiach s miernym podnebím bývajú trávniky kvalitnejšie než v oblastiach s kontinentálnym podnebím. V týchto oblastiach môžeme zabezpečiť dostatočný vodný režim závlahou.

Ale už s väčšími problémami zvládneme zabezpečiť primeranú vlhkosť vzduchu počas celého dňa (vodnými difúzormi, znížením cirkulácie vzduchu vytvorením vetrolamov a stien). Vyššia vzdušná vlhkosť znižuje výpar, chladí porast a umožňuje úsporu vody.

Nadmerná vlhkosť vzduchu (častá hmla) a obmedzená cirkulácia vzduchu napríklad medzi budovami alebo hustými porastami drevín však tiež predstavuje nevýhodu pretože vytvára vhodné podmienky pre rozvoj hubových ochorení.