VÝŽIVA A HNOJENIE TRÁVNIKA

Hnojenie trávnika je často podceňované, no má kľúčový vplyv na jeho zdravie a kvalitu. Argumenty o tom, že trávnik prežije aj bez hnojenia, alebo že ho časté hnojenie len viac núti kosenie, sú len čiastočne pravdivé. Bez dostatočného hnojenia sa zmení jeho zloženie a výskyt buriny sa zvýši. Avšak, dobre hnojený trávnik odmeňuje hustotou a kvalitou. Pre tvorbu nových odnoží potrebujú trávy živiny, ktoré zabezpečuje hnojenie. Hnojivá sú pre trávnik nevyhnutné pre jeho trvanlivosť a odolnosť voči stresu a chorobám. Rovnako ako u akýchkoľvek iných rastlín, aj trávnik potrebuje primerané dávky dusíka, fosforu, draslíka a ďalších živín.

Hnojenie trávnika je drobnými pestovateľmi trávnikov často zanedbávaný. Ich argumenty „predsa trávnik rastie aj bez hnojenia“ alebo „to by príliš rástlo a musel by som to neustále kosiť“ sú čiastočne pravdivé. V prvom prípade trávnik skutočne prežije, ale zmení sa jeho botanické zloženie – trávy ustupujú, šíri sa burina. Aj druhý argument je pravdivý. Dobrým živeným trávnikom sa musí častejšie kosiť. Ale odmení sa väčšou hustotou a kvalitou.

Ak majú trávy tvoriť nové odnože, musia k tomu mať živiny z ktorých sú rastlinné tkanivá tvorené. Hnojenie trávnika, resp. výživa rastlín je teda dôležitým predpokladom kvalitného trávnika. Jeho vytrvalosti a tiež odolnosti voči chorobám a iným stresom. Predovšetkým často kosené okrasné a ihriskové trávniky sú na výživu veľmi náročné.

Podľa podmienok, frekvencie kosenia a intenzity zaťažovania potrebujú ročne 150–300 kg N/ha. Okrem primeraných, správne rozdelených a aplikovaných dávok dusíka vyžadujú aj ďalšie živiny. A to (P, K, Ca, Mg) a mikroprvky (Fe, Cu, S, Zn, B, Mn, Na, Cl, Si) rovnako ako akékoľvek iné plodiny.

DUSÍK

Dusík podporuje celkový rast, odnožovanie a ovplyvňuje farbu trávnika. Pri jeho nedostatku je trávnik svetlozelený. Na jeseň skôr stráca farbu, trávy menej odnožujú, skracuje sa životnosť jednotlivých odnoží a celých rastlín. Trávnik redne, horšie regeneruje po poškodení, je menej odolný voči chorobám a stresom.

Naopak listy tráv z prehnojených porastov sú mäkšie, menej odolné voči pošliapaniu. Nadbytok dusíka hlavne v jesennom období predlžuje vegetačnú dobu a spomaľuje „dozrievanie“ porastu. Tým zhoršuje prezimovanie (hrozí väčšie napadnutie snežnou plesňou alebo paluškovou hnilobou trávy).

ZDROJ DUSÍKA

Zdrojom dusíka je rozkladajúca sa organická hmota – odumreté podzemné aj nadzemné časti rastlín. Ďalej mulč, organické hnojivá (napr. kompost alebo rašelinový substrát pri topdresingu). Dusík je obsiahnutý v zrážkovej vode, prípadne je viazaný hľuzkovými baktériami zo vzduchu. No a predovšetkým ho dodávame v minerálnych hnojivách. V nich je dusík obsiahnutý obvykle v nitrátovej (liadkovej), amónnej alebo amidickej forme (močovina).

RÝCHLOSŤ PÔSOBENIA

Rozdiel spočíva v rýchlosti pôsobenia hnojiva a fyziologickej reakcii (zvyšuje alebo znižuje kyslosť pôdy). Liadok amónny a liadok amónny s vápnom pôsobia veľmi rýchlo. Akonáhle sa rozpustia, sú fyziologicky alkalické, vhodné teda skôr pre kyslejšie pôdy.

Síran amónny pôsobí pomalšie a fyziologicky kyslo. Používame ho prednostne na pôdach neutrálnych alebo alkalických. Týmto hnojivom možno pri hnojení trávnika čiastočne upraviť PH pôdy.

Močovina začína pôsobiť až po niekoľkých (7–10) dňoch po aplikácii a je neutrálna.

POTREBNÉ MNOŽSTVO

Okrasné trávniky spotrebúvajú ročne minimálne 15–20 g čistého N/m2. Zaťažované, napríklad ihriskové, sú ešte náročnejšie. Extenzívne trávniky sa hnoja podľa možností aspoň pri zakladaní.

Vysoké dávky je nutné deliť. Čiže aj hnojenie trávnika si rozdelíme a naplánujeme. Maximálna jednorazová dávka dusíka môže dosiahnuť 10 g/m2, vo forme močoviny 5 g/m2. Z hľadiska rovnomerného pôsobenia živín v priebehu vegetácie je však žiadúce dávky rozdeliť. A to do troch, skôr štyroch termínov (apríl, koniec mája až začiatok júna, júl, polovica septembra).

Na golfových trávnikoch sa v našich podmienkach aplikujú hnojivá približne v ôsmich dávkach ročne. V teplejších oblastiach možno hnojiť aj v októbri. Vtedy ale dávku dusíka znížime asi na polovicu, naopak zvýšime dávku draslíka, aby rastliny lepšie prezimovali. Hnojenie trávnika dusíkom je na trávniku zo všetkých živín najviac vidieť. No jeho jednostranná aplikácia bez dodania ostatných živín je z mnohých dôvodov škodlivá.

FOSFOR

Fosfor, medzi iným, podporuje rast koreňov a skracuje dobu dozrievania trávnika. Pri jeho nedostatku sú listy krehké, strácajú pružnosť a sú ľahšie poškodzované. Vzhľadom na pomalší pohyb fosforu v pôde je účelná aplikácia pri aerifikácii, aby bol lepšie zapravený do vegetačnej vrstvy. Trávniky vyžadujú v priemere 1,5–3,5 g P/m2 ročne (tj. 3,4–8 g P2O5/m2). Dodáva sa vo forme superfosfátu alebo mletého fosfátu.

DRASLÍK

Draslík podporuje zdravý a bujný vývin rastlín. Tráva je odolnejšia a lepšie odoláva poškodeniu. Zvyšuje mrazuvzdornosť, odolnosť proti chorobám a stresu z nedostatku vody. Trávniky spotrebúvajú ročne 8,0–16,0 g K na m2 (9,6–19,3 g K2O na m2). Draselné hnojiva, kde je draslík vo forme chloridových (draselné soli) alebo síranových (síran draselný) pôsobia fyziologicky kyslo. Kamex, Kainit a Kieserit obsahujú okrem iného aj horčík, ktorého ročná spotreba je 1,0–2,5 g/m2 (1,7–4,2 g MgO na m2).

VÁPNIK

Vápnik je väčšinou dodávaný v dostatočnom množstve spolu s ostatnými živinami v kombinovaných hnojivách. V prípade potreby sa aplikuje obvykle v jesennom období mletý alebo dolomitický vápenec.

MINERÁLNE HNOJIVÁ

Hnojenie trávnika je potrebné vykonávať za sucha a po nej trávnik zavlažiť, aby sa rozpustené živiny dostali k koreňom kultivovaných tráv. Pri príliš veľkých dávkach alebo nerovnomernom rozhodení hrozí nebezpečenstvo popálenia trávnika alebo porast získa nerovnomerné zafarbenie, vytvoria sa tmavšie pruhy alebo škvrny.

Na hnojenie trávnika sa často používajú okrem jednozložkových hnojív, obsahujúcich jednu živinu, aj kombinované hnojivá, ktoré obsahujú dusík, fosfor, draslík a ďalšie potrebné živiny, prípadne mikroprvky v určitom pomere.

Na trhu sú k dostaniu aj rôzne „špeciálne trávnikové“ hnojivá, ktoré sú zostavené s ohľadom na potreby tráv. Problém je v tom, že každá pôda, resp. vegetačný substrát, má iné chemické zloženie, takže správny pomer živín, ktoré je potrebné dodať, by musel byť stanovený na základe agrochemického rozboru pôdy.

Navyše je potreba jednotlivých živín v priebehu roku rôzna, takže by sme museli mať k dispozícii najmenej dve rôzne hnojivá – jedno pre jarné a letné obdobie s vyšším podielom dusíka. Druhé pre jesenné hnojenie trávnika s vyšším podielom fosforu a draslíku, ktorý podporuje lepšie prezimovanie tráv.

POMALY PÔSOBIACE HNOJIVÁ

Mimo iného sa pri hnojení trávnika používajú aj tzv. pomaly pôsobiace hnojivá. Dusík je v nich obsiahnutý v rôznych formách. Okrem vyššie uvedených aj vo forme močovinoaldehydových a iných kondenzátov. Tu je využiteľnosť dusíka pre rastliny predĺžená až na 3–12 týždňov. Dusík sa uvoľňuje postupne z rôznych chemických zlúčenín, navyše sú granule ešte obalené vrstvami síry, tukov a polymérov.

Rýchlosť rozpúšťania granúl je daná nielen ich veľkosťou, ale aj podmienkami prostredia (pôdna vlhkosť, pH, teplota, aktivita mikroorganizmov). Tieto hnojivá takmer vylučujú nebezpečenstvo popálenia pri hnojení trávnika kde trávnik hnojivom predávkujeme. taktiež strata živín vyplavením sú pri ich použití výrazne menšie. Straty môžu byť znížené tiež obsahom stabilizátora dusíka (látky inhibujúcej nitrifikáciu).

Pomaly pôsobiace hnojivá sú však bohužiaľ podstatne drahšie než klasické hnojivá a obvykle sa používajú len na najnáročnejšie časti trávnika golfových ihrísk (jamkoviská atď.).

Hnojivá pre drobných spotrebiteľov, označované ako dlhodobo pôsobiace, obsahujú väčšiu časť dusíka vo forme močoviny.

Hnojivá sa vyrábajú v rôznych granuláciách (1–5 mm). Jemnejšia granulácia umožňuje rovnomernejšie rozmiestnenie. Niektoré z nich obsahujú aj účinné látky herbicídov.

TEKUTÉ HNOJIVÁ

U tekutých hnojív (DAM a iných.) je problém predovšetkým s aplikáciou. Zavlažovacie systémy ju totiž neumožňujú.

Na menšie plochy je možné tekuté hnojivá aplikovať formou zálievky z kanví, podobne ako hnojivá určené na rozpustenie vo vode. Výživa musí byť nielen dostatočná, ale zároveň aj vyvážená, teda rastliny musia mať k dispozícii živiny v pomere, v akom sú obsiahnuté v ich tkanivách.

S použitím chemického rozboru pokosenej hmoty by sme teda mohli vypočítať, aké množstvo živín sme s odstránenou pokosenou hmotou odstránili a nahradiť ich aplikovanými hnojivami.

V skutočnosti hnojenie trávnika a individuálne stanovenie dávok nie je také jednoduché. Problém je, že živiny sú v pôde rôznym spôsobom chemicky a biologicky viazané, stávajú sa dočasne alebo trvalo pre rastliny nedostupnými. Sú v rôznej miere vylučované do hlbších vrstiev mimo dosahu koreňov rastlín (podľa ekologických podmienok). Pri dusíku môže dôjsť aj k plynným stratám.

Na stanovenie dávok hnojív je dobré mať aj aktuálny agrochemický rozbor pôdy, ktorý nám povie či je zásoba makroprvkov (fosforu, draslíku, horčíka, vápnika) nízka, dobrá alebo vysoká. Podľa toho môžeme základnú dávku upravovať. Dávku dusíka upravujeme podľa aktuálnej intenzity rastu tráv alebo farby trávnika.

HNOJENIE TRÁVNIKA A STANOVENIE DÁVKY HNOJIVA

Pri stanovení dávky hnojiva vychádzame z koncentrácií jednotlivých živín uvedených na obale. Koncentrácie fosforu, draslíku, horčíka a vápnika sú obvykle udávané v kysličníkovej forme, preto ich musíme prepočítať na čisté živiny pomocou koeficientov:

P2O5 × 0,44 = P

K2O × 0,83 = K

CaO × 0,71 = Ca

MgO × 0,6 = Mg

Pomer živín dodávaných kvalitnému okrasnému trávniku, teda N : P2O5 : K2O : MgO, by mal byť približne 10–15 : 4 : 6–8 : 1. No je dôležité brať do úvahy úroveň zásobenia pôdy živinami. Túto informáciu možno získať analýzou pôdneho vzorku v agrochemickom laboratóriu.

Hnojenie trávnika je vhodné predom naplánovať – rozhodnúť, ktoré hnojivá použijeme a v akých dávkach. Tak aby bol pomer živín dodržaný aspoň približne. Použitie kombinovaných hnojív je z hľadiska aplikácie jednoduchšie. Ich výber ale môže byť problematický práve z dôvodu potreby zachovania žiaducich pomerov v jednotlivých obdobiach vegetácie.

HNOJENIE TRÁVNIKA A TERMÍNY

Hnojenie trávnika a jeho termíny by sme mali voliť aj podľa aktuálneho priebehu počasia (nástup jari, teploty počas vegetácie atď.). To značne ovplyvňuje intenzitu rastu a odnožovanie tráv a v dôsledku toho aj príjem živín. Na doladenie systému hnojenia podľa vývinu porastu je počas vegetácie žiaduce sledovať aktuálny stav trávnika a prípadne konzultovať s odborníkmi.

HNOJENIE TRÁVNIKA A SPÔSOB APLIKÁCIE HNOJIVA

Pri hnojení je okrem stanovenia dávok hnojív a termínov dôležitý aj spôsob aplikácie hnojiva. Pri ručnom rozhodení začíname podobne ako pri výseve semien – označíme si jednotlivé úseky špagátmi, aby sme nevynechali alebo nepohnojili niektoré časti plochy dvakrát. Ručné rozhodenie je možné vykonať aj dvakrát krížom v kolmom smere.

PODMIENKY APLIKÁCIE

Hnojivo aplikujeme na suchý trávnik, pokosíme, zbavíme plsti. Granule musia zapadnúť medzi výhonky tráv až na povrch pôdy. Ak sa prilepia na vlhké listy, hrozí popálenie trávnika a pri nasledujúcom kosení sú granule odobraté kosačkou spolu s pokosenou hmotou.

Po aplikácii hnojiva by sme mali trávnik dôkladne zavlažiť, aby sa granule dostali na povrch pôdy, kde sa budú ľahšie rozpúšťať a živiny sa dostanú ku koreňom rastlín. Aplikáciu uľahčujú rôzne stroje (náradie).

HNOJENIE TRÁVNIKA ORGANICKÝMI HNOJIVAMI

Okrem priemyselných hnojív sa pri pestovaní trávnikov používajú aj organické hnojivá. Najčastejšie  rôzne komposty – klasické alebo priemyselné rýchlo-komposty, upravené živočíšne odpady (kostná múčka, mletá rohovina atď.).

Vermikompost pozostáva z tuhých exkrementov dážďoviek s veľkým podielom humínových kyselín s neutrálnym pH, priaznivým pomerom C : N, so stopovými prvkami, enzýmovou zložkou, mikroorganizmami a fytohormónmi – auxínmi a cytokinínmi.

Podporuje klíčenie, rýchlejší rozklad starých častí, má priaznivé účinky na zdravotný stav tráv a pôsobí ako preventívna ochrana proti chorobám.

Predáva sa zmiešaný s inými materiálmi (kompost, rašelina, piesok, mletá rohovina atď.). Je vhodný ako substrát pre zakladanie trávnikov alebo pre aplikáciu po vertikutácii, aerifikácii, ničení machu, dosievaniu alebo drnovaniu poškodených miest. Taktiež aj pre bežný topdressing počas celej vegetácie, najmä pred zimou. Na jar urýchľuje nástup vegetácie, podporuje regeneráciu po zaťažení trávnika.

VÝHODY ORGANICKÝCH HNOJÍV

Organické hnojivá majú výhodu v pomalom uvoľňovaní živín, navyše organická hmota zlepšuje pôdne vlastnosti, zvyšuje vodozadržnosť, bráni vyplavovaniu živín, podporuje činnosť mikroflóry, pri aplikácii na povrch pôdy (topdressing) chráni odnožovacie uzliny tráv pred suchom, horúčavou alebo mrazom a zlepšuje zakoreňovanie nadzemných výbežkov tráv.

Organické materiály sa aplikujú špeciálnymi rozmetadlami. na malých plochách sa môžu ručne rozhadzovať lopatou a zapratať medzi výhonky trávy obrátenou stranou hrablí.

Špeciálnou kapitolou sú algináty – extrakty z morských rias, ktoré okrem mikroprvkov a humínových kyselín obsahujú aj rastové stimulátory.

Vyrovnávajú pH pôdy, podporujú činnosť mikroorganizmov, rast koreňov (hĺbku zakorenenia), mykorhízu (symbiózu koreňov s hubami) a tým zvyšujú odolnosť voči suchu; trávniky si tak dlhšie udržiavajú zelenú farbu.

Používajú sa ako granulát do pôdy (pri zakladaní trávnika alebo počas vegetácie tlakovými injekciami), zálievka alebo postrek na list (5–6 krát počas vegetácie od mája do septembra). Výhodná je aj ich aplikácia s herbicídmi, kde pôsobia ako zmáčadlo a podporujú rast trávy.

Na záver treba pripomenúť, že hnojenie trávnika je účinné len za predpokladu jeho dostatočného zásobovania vodou v nasledujúcom období. Hnojivá sa v nej nielen rozpúšťajú, ale uvoľnené živiny sú s ňou aj rastlinami prijímané.