DRUHY TRÁV

Medzi tzv. základné druhy tráv, ktoré sa využívajú v oblasti mierneho pásma v trávnikárstve, patria mätonoh trváci, kostrava červená a lipnica lúčna. V niektorých prípadoch sa k nim môže zaradiť aj psinček obyčajný.

Druhy tráv označované ako doplnkové zahŕňajú kostravu trsteníkovitú, kostravu ovčiu, psinček výbežkatý, timotejku uzlatú, metlicu trsnatú, hrebienku obyčajnú, lipnicu hájnu, lipnicu stlačenú, lipnicu nízku, medúnok vlnatý a psinček psí.

DRUHY TRÁV

MÄTONOH TRVÁCI – Lolium Perenne L.

Mätonoh trváci predstavuje voľne trsnatú trávu s viacročným až vytrvalým charakterom (do 10 rokov). Vyznačuje sa sýto zelenou farbou a intenzívne sa odnožuje. Čepele listov sú široké 2–6 mm, hladké, na líci výrazne ryhované a na rubu silne lesklé. Klíči za 5–8 dní po zasiatí, rýchlo sa vyvíja a trávnikový drn je integrovaný už v prvom roku zasiatia.

Je konkurenčne veľmi silný a v počiatočnej fáze vývoja môže potláčať komponenty s pomalším vývinom. Jeho povaha je mäkká, pružná a veľmi odolná voči mechanickému zaťaženiu, predovšetkým vďaka výnimočnej regeneračnej schopnosti.

Vyžaduje časté, ale nie príliš nízke kosenie. Optimálne je 25–30 mm, najlepšie trávnikárske odrody zo svetového sortimentu znášajú kosenie až na 10 mm. Je menej vytrvalý a pomerne málo odolný voči zimovaniu a snežným plesniam. Zhoršene znáša suché obdobia ale po zavlažení sa veľmi rýchlo regeneruje.

Mätonoh je jedným z najstarších a patrí medzi šľachtiteľsky najviac prepracované druhy tráv. Pre trávnikárske účely sa preferujú predovšetkým diploidné odrody.

Používa sa pre mestskú a rekreačnú zeleň. No najmä pre zakladanie a dosev trávnikov s vysokým zaťažením ako sú športové a úžitkové plochy. Je vhodný aj pre iné typy trávnikov s výnimkou tých najjemnejších okrasných. Do zmesí sa obvykle pridáva v minimálnom hmotnostnom podiele 30–50 %.

KOSTRAVA ČERVENÁ – Festuca rubra agg.

Z taxonomického a morfologického pohľadu ide o veľmi variabilný komplex blízkych príbuzných taxónov. U odrôd sa uvádzajú tri odlišné formy:

• trsnatá
• s krátkymi podzemnými výbežkami
• s dlhými podzemnými výbežkami

V každom prípade ide o vytrvalé druhy tráv nižšieho až stredného vzrastu, sýto zelenej až šedo-zelenej farby. Listové čepele sú veľmi úzke (0,5–1 mm), niekedy štetinovito zložené.

Po zasiatí klíči za 2–3 týždne. Znesie časté a nízke kosenie (20–40 mm pri okrasných trávnikoch, 10 mm pri športových) a miernu až strednú záťaž. Nevýhodou je sklon k tvorbe nežiaducej stariny, ktorú je nutné pravidelne odstraňovať vertikutáciou, pretože sa pomaly rozkladá. Predovšetkým v období sucha, listy kostravy výrazne vysychajú.

Mierne zatienenie znáša lepšie ako jej príbuzné druhy tráv a to mätonoh trváci a lipnica lúčna. Ponuka trávnikových odrôd všetkých foriem kostráv červených je veľmi bohatá. Trsnaté a krátko výbežkaté formy sú základom parkových, športových (golfové jamkoviská), rekreačných, ale aj najjemnejších okrasných trávnikov. Zabezpečujú tvorbu hustého, veľmi kvalitného drnu. Výbežkaté formy sa uplatňujú viac v krajinných trávnikoch.

LIPNICA LÚČNA – Poa Pratensis L.

Patrí medzi vytrvalé výbežkaté druhy tráv s dlhými podzemnými odnožami, stredného vzrastu a je morfologicky variabilná. Listové čepele sú ploché až mierne zložené, 2–6 mm široké, pri úzko-listovej forme sú užšie než 2 mm. Po vysiatí klíči veľmi pomaly (3–4 týždne). Jej počiatočný vývoj je tiež veľmi pomalý a až od tretieho úžitkového roka je konkurenčne silná. Je odolná voči mechanickej záťaži, dobre regeneruje a zarastá po kosení. Znesie nižšie kosenie (10–30 mm).

Patrí medzi druhy tráv ktoré neskôr začínajú svoj jarný rast, do trávnika sa začleňujú pomaly a sú náchylné na hrdzu trávovú a listovú škvrnitosť. Lipnica lúčna je základnou zložkou zmesí hlavne pre zaťažované trávniky, športové a rekreačné. V súčasnej dobe je zapísaných v domácej štátnej odrodovej knihe 36 odrôd, ktoré sa od seba líšia hlavne farbou a šírkou listu.

PSINČEK OBYČAJNÝ – Agrostis Capillaris L.

Psinček obyčajný patrí medzi nízke druhy tráv s krátkymi podzemnými i nadzemnými výbežkami, ktorý vytvára husté trsy zelenej až sivozelenej farby. Listová čepeľ je plochá alebo polozvinutá, 2–4 mm široká. Klíči pomaly (18–21 dní), na začiatku sa aj pomaly vyvíja.

Trávnik z psinčeka obyčajného má sklon k tvorbe stariny a plsti. Je veľmi málo odolný voči mechanickému zaťaženiu. Znesie veľmi nízke kosenie (5–10 mm). Je konkurenčne veľmi silný až agresívny, ale trpí radom hubových chorôb.

Vyžaduje dostatočnú zálievku. Pri nižších, najmä nočných teplotách sa jeho listy sfarbujú do fialova. Je svetlomilný, jarný rast je neskorší. V zmesi s kostravou červenou je vhodný pre veľmi jemné, intenzívne okrasné alebo nízko kosené športové trávniky. Druhy tráv vo výsevnej zmesi nesú jeho podiel maximálne 20%.

KOSTRAVA TRSTENÍKOVITÁ – Festuca Arundinacea Schreber

kostrava trsteníkovitá patrí medzi vytrvalé druhy tráv robustného vzrastu s krátkymi podzemnými výbežkami a relatívne širokými tmavými listami. Klíči stredne rýchlo, za 2–3 týždne po zasiatí, vyvíja sa pomalšie než mätonoh trváci.

Trávnikové odrody s užšími listami tvoria pevný a hustý drn, ktorý dobre znáša mechanické zaťaženie a dobre regeneruje. Zvláda nepriaznivé podmienky vyvolané abiotickým stresom (suchom, horúčavou, vlhkosťou). Menej však toleruje nízke kosenie (pod 50 mm, trávnikové odrody znášajú kosenie na 25–30 mm). Je menej náročná na hnojenie než mätonoh vzhľadom na lepšiu schopnosť absorbovať živiny.

Dobré výsledky poskytuje na silne zaťažovaných ihriskových (napr. dostihových) a úžitkových, ale aj krajinných trávnikoch. A to ako na výsušných, tak na mokrých stanovištiach.

Do parkových alebo rekreačných trávnikov sa tieto druhy tráv dávajú do zmesi v aspoň 60% podiele aby v poraste prevládala. Ak je jej v zmesi málo alebo bola nesprávne použitá pre dosev existujúceho trávnika zloženého z klasickej zmesi (mätonoh trváci, kostrava červená, lipnica lúčna). Jej jednotlivé vzrastenejšie trsy môžu narušovať homogenitu porastu. Odstránenie nežiaducich trsov kostravy trsteníkovitej z trávnika je prakticky nemožné.

KOSTRAVA OVČIA – Festuca Ovina agg.

Kostrava ovčia (Festuca ovina agg.) Predstavuje veľmi variabilný a taxonomicky problematický komplex navzájom príbuzných taxónov. Pestované odrody patria do nasledujúcich taxonomických jednotiek: kostrava ovčia (F. ovina), kostrava drsnolistá (F. ovina subsp. duriuscula), kostrava vláskovitá (F. filiformis) a kostrava walliská (F. valesiaca).

Sú to vytrvalé druhy tráv, husto trsnaté trávy nízkeho vzrastu, listové čepele sú štetinovité alebo vlasovité, sivé alebo modrozelené. Po zasiatí klíči pomalšie (16–20 dní). Trávnikový drn sa zapája pomaly, no je hustý a jemný. Znesie nedostatok vody a toleruje aj mierny tieň.

Používa sa ako komponent do zmesí pre suché stanovištia. Festuca ovina subsp. duriuscula lepšie znesie kosenie a využíva sa na jemné okrasné trávniky. Väčšina registrovaných odrôd patrí do tejto skupiny subdruhov.

PSINČEK VÝBEŽKATÝ – Agrostis Stolonifera L.

Je to trvalý druh s nadzemnými výbežkami. Jeho začiatočný rast je skôr váhavý, no neskôr sa s vervou rozrastá a zapĺňa neobsadené priestory. Tieto druhy tráv vytvárajú sýty porast. Bez problémov znáša nízke kosenie (3–4 mm) a pomerne rýchlo rastie. Vďaka týmto vlastnostiam je obľúbený pre tvorbu golfových jamkovísk.

Preferuje dostatok zálievky a slnečné expozície s toleranciou aj k miernemu zatieneniu. Je však citlivý na snehové plesňové ochorenia a má sklony k vytváraniu plsti.

Psinček výbežkatý vykazuje vysokú konkurencieschopnosť. Najlepšie sa mu darí na slnečných stanovištiach (zvláda aj vysoké teploty) a v pôdach s dostatočným obsahom živín a pH 5,6–7. Hoci znáša aj nízke teploty, na jeseň rýchlo stráca zelený odtieň a obnovuje ho až v neskoršej jari.

TIMOTEJKA UZLOVITÁ – Phleum Bertolonii DC

Jedná sa o viacročný až vytrvalý, voľne rastúci druh nižšieho vzrastu. Listy sú skrátené, priemerne široké, trávnik tvorí bujný a stále sviežo zelený porast aj v zimných mesiacoch. Oveľa lepšie znáša mechanickú záťaž, predovšetkým zašľapávanie. Vďaka týmto charakteristikám sa využíva v rôznych krajinných úpravách. Niekedy je súčasťou zmesí určených pre športové trávniky, vrátane futbalových ihrísk.

METLICA TRSNATÁ – Deschampsia caespitosa (L.) P. B.

Patrí medzi vytrvalé, husto trsnaté, stredne vysoké až vysoké druhy tráv tmavozelenej farby. Listové čepele sú hrubé, na líci hlboko ryhované, veľmi drsné. Po zasiatí vyklíči pomerne rýchlo (10–12 dní). Tvorí hustý trávnik tmavozelenej farby, odolný voči bežnej záťaži. Znesie aj časté kosenie na výšku 20–40 mm. Pri nižšom kosení neustupuje ale pôsobí vizuálne neesteticky.

Metlicu trsnatú je možné využiť aj pre zatienené a zamokrené lokality. Pri nižšom zastúpení v zmesi a pri menšej frekvencii kosenia vytvára vzpriamené trsy, ktoré narušujú estetický vzhľad a komplikujú kosenie. Napriek svojej odolnosti voči pošliapaniu sa používa skôr do zmesí pre okrasné trávniky. Napríklad pre zatienené miesta v pomere okolo 60 %. Môže sa uplatniť aj ako solitéra.

HREBIENKA OBYČAJNÁ – Cynosurus cristatus L.

Hrebienka obyčajná je viacročný až vytrvalý druh, voľne trsnatý s úzkymi listami. Využíva sa ako menej vzrastená doplnková komponenta v extenzívne využívaných druhovo pestrých krajinných trávnikoch na chudobnejších stanovištiach. Dávnejšie bola častou súčasťou trávnikov na golfových ihriskách a letiskách, ktoré znášali zaťaženie.

LIPNICA HÁJNA – Poa Nemoralis L.

Lipnica hájna patrí medzi viacročné druhy tráv, voľne trsnaté. Má rada tienisté miesta je nenáročná ale konkurenčne slabá. Využíva sa na parkové alebo nekosené krajinné trávnaté plochy v zatienených lokalitách. Neznáša šliapanie a časté kosenie. Pri troch a viac koseniach za rok z porastu ustupuje.

Nie je schopná vytvoriť kvalitný trávnik, preto sa používa len na zatienené miesta, kde sa iným trávam nedarí. Počas metánia pôsobí vzhľadom k osobitnému (horizontálnemu) postaveniu listov dekoratívne.

LIPNICA STLAČENÁ – Poa Compressa L.

Je to tráva s dlhými podzemnými výbežkami a dobre vyvinutým koreňovým systémom. Listy majú sivozelenú farbu a tvoria pomerne málo nadzemnej hmoty. Rastie aj v náročných podmienkach, napríklad na ílovitých pôdach. Ideálna je pre extenzívne zelene na svahoch diaľnic a skládkach, kde sa kosenie nevykonáva vôbec alebo maximálne dvakrát do roka. Nevyžaduje hnojenie.

LIPNICA NÍZKA – Poa Supina Schrad.

Lipnica nízka patrí medzi druhy tráv s rozsiahlejšou, zelenou až svetlozelenou listovou čepeľou, podobnou lipnici ročnej. Dokáže zvládať viac zatienené a vlhšie oblasti. No v prípade nedostatku vlhkosti sa môže z porastu stiahnuť. Jej výhodou je tiež odolnosť voči mechanickým zaťaženiam, čo ju robí vhodnou pre špeciálne regeneračné zmesi. Najmä pre golfové plochy v horských oblastiach.

MEDÚNOK VLNATÝ – Holcus Lanatus L.

Je to druh trávy, ktorý je viacročný až vytrvalý. Voľne až husto v trsnatý s husto ochlpenými listami. Neznáša časté kosenie a má slabú konkurenčnú silu. Medúnok vlnatý nachádza svoje uplatnenie v extenzívnych krajinných trávnikoch. V melioračných a revitalizačných zmesiach, ako aj v bohatých druhoch krajinných trávnych porastoch na vlhkejších stanovištiach.

PSINČEK PSÍ – Agrostis Canina L.

Psinček psí nadzemné výbežky ktoré sú hustejšie a kratšie než v prípade psinčeka výbežkatého a je tolerantný voči nízkej záťaži. Zvláda nízku úroveň hnojenia, čo ho robí vhodným pre chudobnejšie stanovištia. Nie je príliš odolný voči zimnému obdobiu a môže byť náchylný na choroby. Hodí sa pre použitie v okrasných trávnikoch a na golfových greenoch.

Pestovaný trávnik je potrebné pravidelne posudzovať a v prípade potreby navrhovať rôzne pestovateľské opatrenia. Medzi najdôležitejšie kritériá kvality trávnika patrí druhové zloženie porastu.

Pri zakladaní trávnika sa môžu vyskytovať aj rôzne trávnikové buriny medzi kultúrnymi druhmi, ktoré boli vysiate. Preto je užitočné rozpoznať aspoň základné druhy tráv podľa ich listov.  To preto, že v pravidelne kosenom trávniku sa s kvetmi stretneme zriedkavo.

DRUHY TRÁV A ZÁKLADNÉ URČOVANIE

Pre rozpoznanie druhov nám poslúži obrázok nižšie. Na ňom sú označené základné rozlišovacie znaky, ako je listová vernácia tj. usporiadanie zatiaľ nevyvinutej listovej čepele (špirálová, zložená), tvar listovej čepele (plochá, štetinovitá), povrch listu (drážkovaný, hladký s dvoma drážkami uprostred), tvar ušiek a jazýčkov atď., a tabuľka.

V zahraničí sa používajú aj iné druhy tráv, najmä v subtropických a tropických oblastiach, kde je sortiment trávnikových druhov veľmi odlišný. Používajú sa tu trávy rodov Cynodon, Zoysia a ďalšie.

Na extenzívnych plochách sa uplatňujú niektoré druhy krmovín a druhy tráv, prípadne ďatelín. Na trhu sa tiež začali objavovať zmesi rôznych lúčnych kvetov  ktoré sa dajú využiť pri zakladaní takzvaných kvetnatých trávnikov.

Pre parkové trávniky existujú špeciálne drobnolisté odrody ďateliny plazivej, ktorá v zmesi s trávami zlepší vzhľad trávnika v obdobiach sucha. Navyše hlízkové baktérie žijúce v symbióze s jej koreňmi fixujú dusík z ovzdušia a obohacujú ním pôdu. Takéto druhy tráv sú vhodné pre zmesi napríklad pre parkové trávniky s predpokladanou nižšou intenzitou údržby. Bežné odrody ďateliny plazivej sú však nevhodné pre okrasné aj iné intenzívne trávniky.